Pôvod a plemená králikov
Pôvod králikov
Mnohí si v súčasnosti už vôbec nevieme predstaviť, že by králiky nepatrili medzi našich domácich miláčikov, aj napriek tomu, že ich domestikácia prebehla relatívne pozde. Dnes sa vyskytuje nepretržité množstvo plemien, rôznych veľkostí, farieb..
Pôvod: Výskyt európskych králikov divých bol pôvodne v oblastiach Pyrenejského ostrova. Postupne sa od staroveku až do súčasnosti šíril prirodzeným spôsobom ďalej po Európe. Rimania priniesli divé králiky zo Španielska do Talianska, kde boli chovaní a rozmnožovaní v takzvaných „ leporáriách“. V strednej E. si získal chov a pestovanie domácich králikov veľký význam až v roku 1870.
Život divých králikov: Králiky divé žijú vo väčších skupinách, tzv. kolóniách, preto sa zaraďujú medzi spoločenské zvieratá. Zdržujú sa zväčša na jednom mieste, kde si budujú rozvetvený systém nôr. Každý králik má svoju vlastnú noru. Život v králičej kolónií má prísnu hierarchickú štruktúru a vzájomné vzťahy sa riadia komplexným systémom sociálneho chovania. Králiky sú často považované za hlodavce. Dôvodom sú pravdepodobne ich neustále dorastajúce zuby. I napriek tomu zo zoologického hľadiska králiky k hlodavcom nepatria.
Zmyslové vnímanie
Sluch: Králiky vďaka dlhým lievikovitým ušiam veľmi dobre počujú až v rozsahu 360 ° a môžu zaznamenať aj ty najtichšie zvuky. Králiky-barany majú kvôli zveseným ušiam sluchové schopnosti o niečo menšie.
Čuch: Králičí ňufák obsahuje 100 miliónov čuchových buniek, nozdry králika sú pohyblivé. Čuch je veľmi dôležitý najmä pre značkovanie revíru a pre komunikáciu viacerých králikov. Zrak majú králiky nasadený po stranách hlavy, čo zabezpečuje široké zorné pole. Pokusy preukázali, že králiky sú schopné rozlišovať zelenú a červenú farbu, iné farby nerozlišujú. Veľmi dobre však vidia v šeru.
Hmat: ďalším veľmi dôležitým zmyslom je pre králiky aj hmat. Hmatové fúzy tzv. vibrisy sú rozmiestnené a viditeľné najmä okolo papuľky a ňufáka. Práve vďaka ním sa dokáže králik orientovať.
Chuť: králiky majú veľmi dobre vyvinutú chuť dokonca až niekoľko krát lepšie ako ostatné živočíchy. Dokážu rozlišovať 4 základné chute- sladkú, kyslú, horkú, slanú tak isto ako ľudia. Horká chuť im ale vôbec neprekáža ba naopak na púpave si veľmi radi pochutnajú.
Králik divý
Králik divý (Oryctolagus cuniculus) dosahuje dĺžku 36-44 cm, chvost 4-8 cm. Ušnice sú bez koncovej čiernej škvrny. Oči sú tmavé. Zadné nohy sú len o niečo dlhšie ako predné. Na rozdiel od zajaca žije v kolóniách a hrabe si hlboké nory. Má vysoké rozmnožovacie schopnosti. V lete tvoria hlavnú zložku potravy trávy a byliny, v zime semená, korienky, steblá suchých tráv a mladé výhonky drevín. Spôsobuje škody na lesných a poľných kultúrach. Uprednostňuje teplé výslnné stráne a svetlé okraje lesov. Má veľmi silné nohy vďaka ktorým dokáže veľmi rýchlo bežať
Králik domáci
Králik domáci vznikol domestikáciou z králika divého. V súčastnosti je vyšľachtených mnoho okrasných a užítkových plemien. Králiky sa chovajú ako domáci miláčikovia, ale aj úžitkové zvieratá. Telo králika je pokryté srsťou. Srsť sa dva razy do roka mení – králik pĺzne. Srsť pomáha udržať stálu teplotu tela, vytvára sfarbenie, dáva typický tvar. Králiky a zajace patria k dvojzubcom. Za dvoma veľkými hornými hryzákmi majú pár menších hryzákov. Králiky majú hlodavé zuby, no nepatria medzi hlodavce. Zuby im dorastajú a králik si ich obrusuje potravou. Mláďatá môžu mať aj trikrát do roka. Ich počet môže byť 6-12. Po narodení sú holé a slepé. Sú odkázané na materské mlieko. Samica ich takto kŕmi 6 týždňov, čo je doba, kedy sa môžu odstaviť. Malé zajace sa narozdiel od králikov rodia so srsťou a vidia. Malé králiky sa rodia slepé a holé. Veľké ušnice zabezpečujú králikom vynikajúci sluch. Dlhé zadné nohy zaisťujú dosiahnutie vysokých rýchlostí behu - až 55 km/h. Chvosty majú malé a zaoblené.
Plemená:
Lev- "lvíček"
Srsť: Tento králik patrí k zakrslým králikom, maximálne tak k malým plemenám. Na celom tele má úplne normálnu srsť, len na častiach hlavy, na šiji a čiastočne aj na chrbte aj hrudi má dlhšie a strapatejšie chlpy.
Zvláštnosť: Levy niesú uznaným plemenom. V belgicku dnes žije veľký belgický fúzatý králik, ktorý má rovnaký druh srsti a dnes mu hrozí vyhynutie.
Zakrslý králik japonský modrý
Kresba: Tento králik sa podobá rozdelením farieb plemenu japonských králikov, u ktorých sú charakteristické čierne, žlté až červené od seba ohraničené škrvny, rozmiestnené po celom tele. Farby sú svetlé, teda modré a krémové partie.
Zakrslý angorský králik
Srsť: Tieto králiky sa dnes chovajú v stále väčšom počte farieb. Časti tela s kratšími chlpmi-hlava, uši (okrem okrem štetiniek na špičkách uší), labky a chvost-majú väčšinou tmavšie sfarbenie než zbytok tela.
Zvláštnosť: pravých "angorákov" ide rozoznať podľa štetiniek na ušiach-niesu u nich veľmi výrazné.
Komentáře
Přehled komentářů
Sú krásne ale ja mam 19 takých zajacov a us ich nechcem teraz bývame v janikovciach ale stahujeme sa do nevých zamkov tak musíme tie zajace predať
zajace
(MIska Szijartová, 26. 4. 2011 16:05)Sú krásne ale ja mam 19 takých zajacov a us ich nechcem teraz bývame v janikovciach ale stahujeme sa do nevých zamkov tak musíme tie zajace predať
kralik domaci
(mima, 8. 11. 2010 14:10)kraliky su zlate krasne zvierata ktore su chovane najmä pre chutne mäso su chovane väčšinou na dedinach.
zajace
(MIska Szijartová, 26. 4. 2011 16:06)